štvrtok 30. januára 2014

"friends"

Dám sem niečo... Nápisem niečo o čom som tu ešte nepisala...
Tiež je to o dievčati... Ále o inom, kamarátka...

Spoznala som ju pred rokom a pol ked sme nastúpili na školu . Hneď sme si rozumeli bolo to super bola mi ako sestra bez seba sme sa nepohli áni ňa krok... No a potom sa to začalo ničiť dalsi ľudia.. A ked už to vypadalo nádejne.. Prišli oni tí ktorí mi ju celú ukradli... Áj jej nový boy -_- taký c===3.  Pomalý sa menila.. :/  začala piť.. Kazdy víkend a zabudla ňa mňa..  Snažila som sa to urovnať no nešlo to :( teraz áj jed sa bavíme a chodíme spolu von kazdy deň.. Nejde to.. Nemá sa so mnoú o čom baviť a nudí sa so mnoú. Možno preto si vždy niekoho zavolá a áni sa potom ňa mňa nepozre.. Všetci co au tám mi to hovoria áj chalani...  Vidia to ze sa so mnoú nudí ja jej ro nezazlievam ja len Žiarlim boli to bola áj je pre mňa všetkým co sa kamarátky týka
Ma toho viac spoločného s nimi ja asi nje som dosť.. Taká... No zábavná

Niečo o nej.. He malinka strásne pekna áj ked si to neprizna. Je míla a pomôže. Milovala som ju ako kamarátku... Toto je tá sladká neopetovana láska

Vždy Búde niekde s mojim kúskom <3



love me, love, say that u love me.

Asi som to moc nevysvetlila, a ani som nemala nejako veľa času, a teraz sa celkom nudím, tak prečo nie :))
Len je ťažké začať, lebo neviem kde. Skúsim tak zrozumiteľne.

Moc sme si nepísali, lebo nechcela ani jedna začať, ona chcela zabudnúť a ísť ďalej, aj keď ma to bolelo, nechala som ju.. Ani neviem prečo, dosť som preplakala, bolo to... divné. ale je to normálne však?
na prvú lásku sa predsa nezabúda?
dúfam že je to normálne...

nepríde mi žeby no žeby žiarlila, ale keď mi začne rozprávať koľko chalanov ju chce -_-
Nie že by som ja žiarlila, ja mám chlapca ktorého ľúbim,  ale príde mi to strašne... akoby chcela aby som žiarlila, viem že ak si tento článok prečíta, napíše mi že nie nie o to jej nejde, ale viem že áno :)
No ja jej na to vždy poviem len niečo v tom zmysle že "aha, ok"

Je to zložité, lebo je to stále tá šedá myška, čo sa mi na nej vždy páčilo, je to tá prirodzená baba, do ktorej som (bola) zamilovaná "až po uši" :)
Moc sa nezmenia, aj keď jej určite dodalo sebavedomie že sa páči.
No nemám rada ten jej "fejkovýýý" smiech, zasmeje sa tak vtedy keď to nie je úprimné, ked ju to nezaujíma, keď rozprávam o Ondrejovi alebo o niekom takom. Vždy sa tak zasmeje, a ja neviem ako zareagovať, tak mlčím.

O čom je toto? o čom to je? Ráno som si čítala všetky články ktoré som sem pridala, O Marekovi, Samovi, o nej, toľko vecí sa zmenilo, a tak strašne moc ako som mohla byť taká hlúpa a riešiť tak neskutočne zbytočné veci!... Niektoré veci teraz o moc viac bolia, bolia ma aj tie reči,, že som divná len pretože sa mi páčia aj dievčatá, bolí to, no radšej sa zasmejem, ako by som mala zareagovať?

viem že na ňu vždy budem dávať pozor, vždy ju budem ochraňovať, ale myslím, že ked sa uvedomím, alebo keď ostanem úplne sama, tak už to nevydržím, niečo zlé spravím a možno už to nepôjde vrátiť, a potom zistím, že ona je preč, a že už sa nevráti.

Mmám viac problémov ako ostatn... prežila som si toho 5x viac, ale všetci ma vždy budú len odsudzovať.
Viem je veľa ľudí ako ja, ale nikto o mne nevie úplne všetko, nikto nevie aký vzťah mám s mamou, prečo ju nemám rada, a prečo je jediné čo mi ostalo sestra, nikto, okrem nej.. Nikto nevie celú tú pravdu o mne.
láska je ako cigareta, keď dohorí, zapáliš ďalšiu.

Confused day

Dnes je celkom pomotaný deň... Rada by som napisala o všetkom ále nedá sa :) ták s ňou :) som začala chodiť von... Áj ked len ráno.. To stači :)
Je toho veľa a ona a proste s ňou nevien byť kamarátka pritom viem ze keby som nemala chlapca... Ták viem ze son s ňou..

Viete aký he to nepríjemný pocit keď som ju chcela pobozkať a ona sa uhla? Sebavedomie zo 100 na 0 :/
Nápisem ešte večer celé je že... Je to zlé. Že viem ze vo vnútri seba ju ľúbim

utorok 21. januára 2014

<3


I am bisexual, and I am pround!

Ani neviem poriadne o čom má písať.
Neviem kde začať, ani ako sa dostať ku koncu.
Mám písať o sebe? načo.. viete toho o mne viac ako ja sama.
Mám písať o bisexualite? .. Na toto výhovorku nemám :)

Možno by vás zaujímalo, len ako som sa to dozvedela, že mi páčia aj dievčatá...
Začnem teda...
Mala som jednu veľmi dobrú kamarátku, spoznali sme sa už ako malé, mali sme tak 7-8?
Jedli sme melón, a hrali sa :)
Potom, keďže sme sa nestretávali, pomaly sme zabudli, a potom, raz sme sa stretli :)
Zas sme boli tie najlepšie, nikto nás nestrápil, boli sme len my, a náš malý  vymyslený svet.
Bolo to dávnejšie, no bolo to krásne, potom, raz som jej proste napísala... že ju ľúbim, čož už so jej písala viac krát, ona odpísala len "aj ja teba" ako vždy, No potom som jej povedala že ja to nemyslím tak kamarátsky. Asi 2 hodiny mi neodpisovala.. Dokonca ani na to keď som sa jej ospravedlnila a že to nebudeme riešiť ak necíti to isté, potom napísala že aj ona mňa ľúbi tak inak, tou inou odsudzovanou láskou. Zaujímavé bolo.. že sme už hádam každú tému mali preriešenú, ale túto nie.
Bolo to úžasné, ani sme sa nesprávali nejako inak... no mne to nevadilo, brala som to totiž inak.
Najkrajšia vec v živote bola asi to, keď som bola sama doma aj so sestrou, a zavolala som aj ju, obložila som vaňu sviečkami, a šli sme dovnútra :3
milovala som to, na toto nechcem nikdy zabudnúť, bola to moja prvá láska, no viac to nechcem rozoberať bolí to, hlavne preto lebo na ňu nemám čas, viem čo si asi poviete "keby som ju ľúbila čas by som si našla" ..
No nie je to také ľahké.

Všeobecne bisexualita, je mnohými odsudzovaná.
Podľa mňa je to blbosť, nie len preto lebo sa aj mne osobne páčia obe pohlavia, ja len nemôžem pochopiť ako s tým niekto môže mať nejaký osobný problém.
Nebojím sa to priznať, nemám sa za čo hanbiť, keby som mala, znamenalo by to že sa  hanbím sama za seba.
Príde mi neskutočne zlaté keď vidím nejaké baby ako sa bozkávajú alebo tak, vždy sa len usmejem :)
Poste je milé že sa za to nehanbia, že im nevadí že ich niekto vidí.
Viac ako polovica ľudí s inou orientáciou to skrýva, bojí sa to povedať, a dusia to v sebe.
To mi príde smutné, keby bolo na mne, kľudne to vykričím do celého sveta. :)



nedeľa 19. januára 2014

Nedávno mi pár ľudí písalo, nech dám ďalší článok, tu je :)
nemyslela som si že to niekto číta.
Napísal/a že mám písať o pocitoch, ale úprimne, moje pocity sú teraz, barjaké -_-
Písala som už o tom, aká som šťastná že mam vzťah a všetko mi vychádza.
Tak budem písať asi o tom.takže
         "ON"
Je dokonalý :).. Myslím to tak že, sa o mňa naozaj stará, stará sa o to čo cítim,
o to ako mi je, a prečo mám takú náladu akú mám. (často mávam zlú náladu)
Chodí stále za mnou a ták, tento článok bude o troch ľuďoch. Ja som štvrtá asi :)
Minulý rok, o takejto dobre, so sa akurát rozhádala s najdokonalejšou osobou na svete, s Nikou.
Dovtedy sme boli nerozlučné...Tak s ňou som sa začala baviť, sme spolu skoro každý deň a zas je to tak ako pred tým, Samo je najlepší kamarát môjho chalana, je strašne fájn.. veľmi som si ho oblúbila :) a neviem si predstaviť že by sme niekam mali isť bez neho, vlastne ani bez Niki.
Vrátim sa k podstate.. Som s mojím chalanom mesiac, viem nie je to moc ale aj to je pre mňa dosť.
Na vzťahu si najviac cením vernosti a zakladám si na dôvere.
On asi nie :/
Pred nedávnom istá  marha mala "party hard".
Skrátim to, išiel tam aj on, s kamarátom.... verila som mu.. lebo dôvera je to najdôležitejšie.!
Tak som to nechala tak a nechcela som to rozoberať, potom mi napisal že mu vadí ako sa správam, a aka som žiarlivá (strašne moc!)
Povedala som že to zmením že mi na tom vzťahu záleží, a urobím všetko aby bol spokojný.
17.1 to bol mesiac čo som s ním. Prišiel za mnou, bola tam aj Nika aj Samo bolo to dokonalé, dal mi takú retiazku :3 , a ja jemu košelu.
Neskôr som išla k očnému kedže budem mať okuliare -_-
Ked som sa vrátila do árie, nikto tam nebol, nechápala som takže som zavolala Samovi kde sú, žeza chvíľku sú tam.
No a keď prišli tak mi dal prekrásnu kyticu ruží, to čo som vždy chcela, a nikdy nedostala mi on dal.
Bola som neskutočne šťastná, chcelo sa mi až plakať. Išli sme všetci domov. Mala som super pocit, kyticu v ruke, nič mi nechýbalo.
V noci, som sa dozvedela, že ma ... no že ma podjebal...vtedy na tej chate, dokonca s tou babou ktorú nenávidím!, myslela som že mi ide srdce rozdrapiť :/ Cítila som sa menejcenná.. taká akoby som mu nebola dosť dobrá, sklamaná, ranená, a všetko okolo toho. Plakala som asi 2 hodiny vkuse. Nedalo sa prestať.
Volal mi písal mi, že ho to mrzí že to len išla okolo a dala mu pusu, no úprimne, veril by tomu niekto z vás? ... nemyslím si!
2 Hodiny ma počúval ako mu nadávam a ako plačem, ako mu dávam nezmyselné otázky na ktoré je ejdniná odpoveď "neviem" ... Napríklad.. ako sa mi mohol pozrieť do očí potom? ako si dovoľuje nazývať ma žiarlivou keď toto urobil a podobné..Celú noc som ani poriadne nespala..Ráno som sa zobudila so silmou bolesťou hlavy červenými očami, usmrkaná a uplakaná, myslela som že to bol len sen, no hneď ako som zistila že nie, bolo mi to tak ľúto že som zas začala.
Zas mi volal, písal a ták.. Vraj že ho to mrzí že ma miluje aj keď mu to určite neverím.
Volala som s nim na skype, nepočula som ho ale stačilo mi to čo vidím, pustila som si pesničku ktorá sa najviac hodina na túto situáciu od Zoči Voči (milujem tú kapelu)
Nič horšie som do vtedy nezažila.. naozaj mal slzy v očiach, naozaj ho to tak mrzelo? .. naozaj ma ľúbi.. Tieto veci som si vtedy uvedomila.. a tak som mu dala ďalšiu šancu, aj keď si dôveru musí nejako získať.
Stále mi volá, a vždy hovorí ako ho to moc mrzí a že ma strašne miluje..
Dnes som s ním bola.. nepozrel sa mi ani do očí na začiatku :/
potom som ho išla pobozkať a spýtal sa ma či určite chcem.. a vtedy som vedela že áno, že ho milujem ako ešte nikoho, že o neho nechcem prísť, my sme sa proste naozaj našli, takého človeka nenájdem vždy.
Bol to ten najdokonalejší bozk.

retardko, ktorý vôbec nevie pískať
Dokonalosť :3
najlepšia

streda 1. januára 2014

 Let It Go

Som tu. Zas... neviem, asi sa zas potrebujem vypísať z problémov.
kde začať? ... Vlastne sa mám teraz celkom dobre, mám chlapca, ktorého ľúbim, a aj pár super kamarátov.
Skúsim to rozpísať.
- pred asi 2 mesiacmi sa mi stal incident, taký menší, jedna babenka sa rozhodla že ma musí urážať, on by som ešte odignorovala, ale to že niečo povie na moju rodinu... to už nie, popravde mám dosť ... "zvláštnu" rodinu... Bývam len s mamou a sestrou (ktorá je teraz aj tak v Bratislave na škole). Môj otec, a vlastne všetci z tej strany sú alkoholici. Je to smutné, no je to pravda... A to mám strašne veľkú rodinu...
to som trocha odbočila -_-
tak tá baba no... vymenili sme si názory, a skončilo sa to tak že ja na zemi, skopaná.. zaslzená.. Som ani len nemohla dýchať a teda ani pánom policajtom odpovedať. samozrejme mám veľmi starostlivú kamarátku ktorá to napriek mojím prosbám napísala mame. ---- Výsledkom bolo moje "karate".
Spolu s kamarátkou som sa prihlásila na Turú na karate (Stará Turá je mesto). Je to asi 8 km odo mňa..  tam býva zvyšok rodiny. začala som tam teda chodiť aj  s kamarátkou 2x do týždňa. Chodila som za kamarátom ani ma nenapadlo že by som mala isť za tatom ktorého som pred tým 6 rokov nevidela.
V jeden hnusný a upršaný deň, Veronika ísť nemohla, ten chalan tiež nie a nevedela som čo by som tam robila tak som napísala bývalému. Opýtala som sa či má na mňa chvíľu čas, hneď odpísal že áno, dal mi číslo a zavolala som mu keď som prišla. Bolo to fájn.. hneď sme si začali písať, šli sme von a zas, a zas... a zas sme spolu začali, neviem čo ma to napadlo... "NAIVITA" .Bola som s ním asi ... 2 týždne na začiatku to bolo fájn strašne sme mysleli na rok dopredu -_- Neviem prečo, no potom som si začala všímať že on za mnou vlastne ani raz neprišiel, ani raz nenapísal prvý, nič... začalo mi to dochadzať... 6.12 som za ním šla tak ako každý piatok. Volá sa Nikolas a tak mal meniny, bola som u neho Veronika mala o 4 prísť,
bolo pol 4 a šla som od neho (zabudla som podotknúť že ma predstavil svojím kamarátom, Yogi, Samo, Filip a Mišo-toho už som trošičku poznala).


Kedže sme sa nudili pretože on musel byť doma.. (prišla rodina mal meniny), tak som mu len napísala že nech mi dá číslo na toho Filipa (ten vtedy mal niečo s Veronikou) On mi akoby urazene odpísal .. "na a číslo".. zavolala som im a šli sme do Keltu za nimi (milujem pivo :3) Boli sme tam a písala som mu či príde na to mi napisal len že "načo máš tam chalanov" ... -_- urazilo ma to veď on bol môj chlapec...
Nakoniec prišišel.. a vôôôôbec si ma nevšímal.. absolútne, vôbec -_-.
Naštvalo ma to tak som sa po hodine zobrala a šla som preč... Nevedeli ma nájsť a tak mi všetci volali, načo by som im to dvíhala.. načo.. šla som domov.. a nikolasovi napísala že to asi nemá zmysel.. chvíľu sme to ešte naťahovali.. no obaja sme vedeli že to nemá zmysel, tak pár dní na to, sme skončili,
nebolo mi smutno, neplakala som, nemyslela som si že sa môj život "skončil" .(tak ako veľa dievčat v mojom veku...) myslela som si že jeho super kamaráti sa na mňa vykašlú no namiesto toho zažali kašlať na neho, chodili za mnoú.. vážne bolo vidieť že ich zzaujía čo rozprávam, a to nie len preto ako vyzerám :)
bola som šťastná :)

začala som si viac a viac písať s Mišom. Začalo sa to ako sa máš a skončilo pri.. "rozišiel som sa kvôli tebe s babou" ... vôbec som netušila že nejakú má, Bol vtedy chorý a ak som aj s vevou chodila von s ostatnými, pýtali sa ma na neho ako s nim a tak..  no v jeden deň ako sme boli na turej a mišo bol stále chorý,... sa ma pokúsil pobozkať Samo... uhla som sa.. čo často nerobim, no cítila som že to tak má byť! ... bol dotknutý, urazený,... zdutý... potom sa na mňa začal inak pozerať aj Yogi-Ondrej...
napísal mi.. že či nepôjdeme niekam sami... a keďže sa mi pačil.. len som povedala že hej.. ďalši krát čo sme tam boli som s ním šla preč von.. "porozprávať sa" ... rozpravali sme sa asi 20 minút a potom ma pobozkal. bolo to fájn... a povedal ž to nič vážnejšie nebude že sa rieši s nejakou babou (to som vedela) a že už asi budu o chvíľu spolu, mne to vyhovovalo kedže som sa "riešila" s Mišom.. V ten večer mi Ondrej písal že ide spať k Mišovi, povedala som mu nech sa na mna spýta.. a potom mi Mišo napisal.. že on teraz nemá záujem že on babu nechce... že teraz nie.. Bola som trocha mimo.. (tak načo sa s ňou rozišiel?.. načo ma namotával?.. ) :///

písala som si celúúú noc s Ondrejm ktorý mi pisal že pijú a že za chvíľu mi bude písať pravdu a že to nie je dobre.. a potom to začalo reči typu " chcem ťa, si iná.. bla bla bla... " nebrala som to vážne kedže mal vypité no na ďalší deň .. to isté. nevedela som čo robiť.. začal sa mi páčiť.. Počúval ma a všetko toto.. :)
No keď som to začala byť už vážne .. napísal že nevie ako to ten babe napísať a mam mu dať čas.. tak som sa na to vykašlala.. mali sme isť všetci von.. aj Mišo.. prišli všetci a dokonca aj Nikolas.. Toho si chalani nevšímali.. a boli sme všetci v takej dusnej atmosfére  že sa nedalo ani byť pri jednom stole... šla som teda do fajčiarskej zapalila si.. a čakala ( áno všetci fajčíme.. ale vždy ideme do nefajčiarskej :D )
Prišiel za mnou Mišo... asi hodinu sme len sedeli a rozprávali sa..a ja som tajne dúfala .. že ma pobozká,, čo sa samozrejme nestalo :/

šla som domov.. a napísal mi že sa mu veľmi páčim... či mu dám šancu.. A do toho mi Ondrej napísal že žiarlil na Miša a nevie prečo.. .. nevedela som čo robiť -_- Ondrej mi povedal že sa mam rozhodnúť a že pochopí ak si vyberiem Miša..

A já som bola úplne v prdeli.. šli sme zas všetci von.. a stalo sa to čo som najmenej chcela.. ja v strede a napravo Ondrej a naľavo Mišo.. nemohla som dýchať akoby som sa dusila.. nemohla som.. tam už byť šla som sa von nadýchať čerstvého vzduchu ... čakala som kým niekto príde... dúfala som pre Miša.. no prišiel Ondrej :) objal ma a bol tam so mnou... spútal sa ma tak čo teda.. a od vtedy sme spolu :) v piatok to budú síce len 2 týždne.. no som šťastná, chodime stále von, chodí stále za mnou, ku mne, už pozná aj sestru aj mamu... je to super :) ... no Občas... mi príde strašne ľúto miša :/ vyhýba sa mi.. vem to.. A viem aj to že keby vtedy Veronika nezačala chalanom nadávať.. nešiel by Ondrej za mnou, Viem aj to že mu to aj Mišo hovoril.. aby šiel za mnou... vraj aby som bola šťastná, viem že už nebudem mať možnosť..vedieť ako by to dopadlo keby som bola s Mišom... No s Ondrejom sa ľúbime.. :) aj keď je teraz dosť ďaleko na 6 dní bez wifi... -_- to prežijem.. strašne som sa rozpísala ako vidím.. tak prepačte :)

môjho srdca šampión
Šťastná :)