Breath!

Viem ze som povedala ze už pisať nebudem,  ále ja proste musím!!
Ja už len stále plačem, lebo neviem co robim, zle..

Dnes som bola v škole a Nika níe,  mali sme hodinu a profesorka sa pýtala ci Nika stale chýba a  ej spolusediaca a ''dobrá kamarátka ''
Vyhukla ze nech jej da čas ze ona určíte zaspala a do piatej hodiny príde (irónia) ((bolo to cez tretiu hodinu))
A že zaspala asi v árii (bar, vodná) a ja som si ju chcela obranit;, dostala som nervy ták som po nej začala kričať ze nech sa do toho nestará, načo rozpráva také hlúposti a nech sa stará o seba, ze nevie čo Nike je.
Za ten deň som sa s nou pohadala asi ešte 3x fakt mi bolo do plačú a o hodinu neskvor som sedela s nikou ňa zemi a ona plakala ( aspoň 3 sekundy boli super, objala ma)

Rozpravala Že chce umrieť ze ju to tu nebaví, a vôbec si neuvedomila akú bolesť tým spôsobila mne! Vôbec nevie ze vy som naozaj šla A ňou, že by mi zobrala jedinu vec co mám rada, co si branim, ochranujem... O všetko by som prišla.
Uprimne, zosipala by som sa..absolútne...

Teraz mi píše ze ona s ňou chce byť za dobre, a ja zas búdem tá druhá, dnes som bola prvá aspoň tie 3 minútky. Ale všetko krásne sa raz skončí :)
A týmto sa asi presne toto celé konci... Bolo jej lepšíe.

Chcem len aby si uvedomila kto a ňu kyda.. A kto si tu naopak zastal, smutné....