Ako to je..

Rozmyslali ste uz niekedy nad tym,co je stastie,osud alebo nahoda? Alebo aspon aky je medzi tym rozdiel? Ci myslite si,ze vsetko co sa vam v zivote stane je len osud a vase rozhodnutie v danej chvili?

Viete,dost casto nad tymto rozmyslam,pretoze ma to naozaj zaujima. Neviem sice,ci na to niekedy pridem,ako to vlastne je,ale budem mat svoj nazor,ktoreho sa budem drzat. Napriklad,ked som sa zoznamila s Vanesou,bola to nahoda,stastie alebo osud? Prvykrat som ju videla na prijimacich skuskach na strednu skolu. Bola mi nesympaticka,ale inak pohode baba,svoj vlastny styl mala,nikto iny ju nezaujimal,ked sa na nu pozerali,ani sa neusmiala,bola uzavreta. ALE na prijimacich skuskach nebola len ona,bolo okolo mna viac novych bab,a ktorymi som mala moznost sa zoznamit. Lenze ja som sa zoznamila prave s nou,fakt sme mali priam neuveritelne dokonaly vztah. Dve najlepsie kamaratky,prepojene laskou. Co urobila ona,to som urobila ja. Takze to,ze som si vsimla prave ju,prave s nou som si tak neskutocne vychadzala uz v prve dni nasho zoznamenia bolo stastie,nahoda alebo osud? Stale pytam. Na toto mam svoj nazor,bol to asi osud,ze prave ju som nasla. Zivot mi ju nadelil hned v prvy den strednej skoly. Nieco na tom bude:)
Neskor zacali medzi nami problemy,hadky,a pravdaze ako spominala,aj moj novy chalam do tohto prisiel (Martin). Snazila som sa s nou stale vychadzat super,ono sa mi to aj darilo,ale prisla Veronika a vtedy mi ju ukradla. Vanesa si ju zacala viac vsimat,potrebovala viac lasky od niekoho ineho ako odo mna. Rozdelili sme sa. Potom som uz ani nemala problemy napriklad v skole (s Vanes sme robili problemy stale). Ked sa toto vsetko stalo,ujala sa ma dalsia spoluziacka,ktora sa rozhodla si za mnou sadnut (sedim s nou doteraz a Vanesa s Veronikou,sice na nejaky cas su rozsadene,kazda sama). S novou spolusediacou mi to docela vyhovovalo,zlepsila som sa v chovani,v znamkach. Ale aj tak mi stalw chybala ONA! Videla som ako sa oni dve maju spolu super. Takisto Veronika robila to iste co Vanesa. Zeby tiez prepojene a mali takisto dokonaly vztah ako pred tym ja s nou? Nevedela som no. Neskor som sa tym uz nezaoberala. Takze,bolo to stastie,nahoda alebo osud to,ze sme sa rozdelili? Podla mna to bolo len chvilkove stastie(aby som si uvedomila,ze by som mala na sebe aspkn trochu zamakat a nie len robit problemy) ale na druhej strane to bol aj osud. Kedze som mala chalana Martina,bola to asi skuska,aby som zistila,ze urcite priatelov nemam odsunut od seba kvoli chalanovi. Aj som sa poucila.
Zase sme sa dali dokopy. Sice je medzi nami stale Veronika a spolusediaca Barbora. Je to tak,ze ja a ani Vanesa sa ich nechceme zbavit,a je to tak. Lenze,aj ked su oni medzi nami,stale viem,ze niekde vnutri bude pre mna ta,ktora mi stale patri. Snazim sa to aspon trochu skryvat,preto si aj ona mysli,ze ju nemam moc rada. Jedneho dna jej to naozaj dokazem tak,ako som uz davnejsie pisala. V mojom srdci bude stale ta moja najlepsia kamoska ako vtedy. Musim sa ale vyrovnat s tym ,ze to tak uz nie je. A asi ani nebude.Ma skveleho chalana,ktory sa o nu naozaj stara,miluje ju ako este nikto pred tym. Najviac ma tesi,ze je pri nom stastna:)) Chcem,aby bola stastna stale,chcem vidiet na jej tvari len ten kraasny uprimny usmev,ktory sa jej naozaj hodi viac,ako smutna tvaricka. Zasluzi si,aby sa jej vsetko to dobre,co ostatnym dava,vratilo.

Budem ta milovat tak dlho,dokial budu hviezdy nad tebou. Budem ta milovat tak dlho,ako sa to bude dat :*