nedeľa 18. januára 2015

chcem

Neviem vo mám ďalej robiť.  Neviem ako mám pokračovať rozum sa mi zastavil. Nič mi neostalo.  Nechce sa mi dýchať. Som roztrasena a mám slzy V očiach
Mám pocit akoby som bola najmenej cenná osoba na svetr. Akoby môj zivit nemal žiadnu hodnotu. Akoby nrmal zmysel... Prečo sa mi dejú veci aké sa mi dejú mysela skm že som dobrý clovek. Vždy som myslea že dobrému sa dejú dibre veci. A mne sa také nedeju. Stsle sa trasiem... Stále mám V hlave to malé dievča s úsmevom na tvári Ti dievča som ja vidím tam otca sestru a nás malý svet. Vidim sa úsmevy rôznych ľudí. Vidim to dievča aké bolo šťastné... Usmieva sa má rado svoj život má rada samu seba. A teraz rozmýšľam kde je to dievča.  Kam sa podelo. Kam sa podel tie úsmevy?  Kam sa podeli ti ľudia!?.  Kde sa u teraz?  Prečo tu nie subso mnou. S tým malým dievčaťom preco viac nie som.šťastná. A stále som rozklepana. Stále nemám chuť pokračovať ďalej. Nemám chuť sa smiať. Sa usmievať chcem sa silno objať a vyplakat si dušu chcem kricat chcem plakať chcem dýchať zhlboka
Prajem si byť tým malým dievčaťom. Malým nevinným dievčaťom
Stále sa trasiem. Stále mám slzy V očiach. Stále to nikto nevidí stále sa trapim. Stále trpím. Stále chcen dýchať kricat a plakať l. A stále nemôžem.

1 komentár: